Ako sa (ne)dohodnúť so svojim zamestnávateľom.

Tento blog má dva cieľe:
1. Dohodnúť sa so zamestnávateľom LCD Slovensko s.r.o. na ukončení pracovného pomeru dohodou.
2. Poskytnúť kolegom info, ako sa jedná s ľuďmi po tom, čo sa stanú pre firmu nepohodlný.

V žiadnom prípade mi nejde o toto:
1. Vybúchať z firmy obrovské odstupné
2. Podnietiť ostatných ľudí aby odišli z tejto firmy

Chcem tu postupne napísať to, čo posledné dni prežívam, čo si myslím a čo by som chcel zmeniť. Budem tu uverejňovať deň po dni, čo sa bude diať aby ste si sami mohli vytvoriť na danú tému obraz. Prípadne sa poučiť z chýb, ktoré som urobil ja. Budem sa snažiť nikoho zbytočne nezaťahovať do celej veci a spomeniem, len ľudí ktorý s tým priamo súvisia. Nie je to cielené proti firme ani proti konkrétnym ľuďom, ale proti konkrétnym procesom vo firme. Konkrétne názvy a mená nekorešpondujú so skutočnými osobami.

Niečo o mne:
Som študentom 5. ročníka Ekonomickej univerzity v BA a od leta 2007 som začal pracovať pre spoločnosť LCD Slovensko s.r.o. ako obchodný manažér - obchodník. Študujem denným spôsobom a so šéfmi sme sa teda na pohovore dohodli, že to "nejako" zladíme - 1. chyba.
Problémy nastali v Januári. Bolo treba zrazu riešiť skúšky do školy, obchody ktoré bolo treba dobehnúť po obchodne slabom Decembri. Dohody o skúškach a škole si už nikto nepamätal, lebo vlastne neboli nikde nikdy napísané. V polovičke Januára som ochorel. Tesne predtým, než som išiel na PNku som mal rozhovor s mojou Šéfkou, iniciovaný mnou, o tom ako zladiť túto prácu s mojou školou. Videl som totiž, že nestíham a chcel som to nejako riešiť. Bol som chorý až do 11.2. Skoro hneď ako som prišiel po chorobe do roboty, som sa znovu stretol s mojou Šéfkou a chcel sa dohodnúť na tých konkrétnych pravidlách a nápadoch. Mal som nachystané 4 varianty. Naša porada trvala cca 25 min. Dvadsať minút som počúval o tom ako nič nerobím, a ako sa len sťažujem a ako ma môže hocikedy šmahom ruky vyhodiť - a počúval som to dosť nahlas, lebo "volume" nešlo stíšiť. V princípe mala pravdu. Výsledky som nemal a naozaj som patril medzi ľudí ktorí otvorene rozprávali. Moja teda 2. skúsenosť je: Aj keď ste so Šéfkou "kamoši", tykáte si, bavíte sa o blbostiach a pod., nikdy to neznamená, že je vhodné povedať na niektorú z jej nelogických úloh, že nemá zmysel. Nie je dokonca ani preferované sa vôbec o tom s ňou baviť. Takže v princípe mala pravdu. Spôsob ako so mnou však komunikovala ma sklamal. Prečo mi to nehovorí priebežne, čo si myslí. Prečo teraz, a prečo vyhrážky o tom, že ma môže hocikedy šmahom ruky vyhodiť? Téma výpovede padla viackrát. Vyhrážala sa, že ak nájde moje CV nikde internete, tak nech si ju neprajem. Nepochopila, že si nehľadám prácu - len chcem doťuknúť školu. Posledných 5 minút však bolo zrazu opačných. Vyrozprávala mi aký som super človek a ako jej na mne záleží a že ona by o mňa nechcela prísť ani jedným percentom. Táto technika tlaku a "mojkania" možno funguje na väčšinu, ale na mňa mala zlý efekt. Témou našej porady bolo aj to, že mi chýbajú nejaké fazuľky na výplatnej páske oproti tomu, čo sa mi zdalo, že by tam malo byť. Za chvíľu sme na to došli, že na to zabudla - žiadne sory, proste nič - dostanem ich k ďalšej výplate (dúfam). Nespýtala sa ma, že či ich náhodou nepotrebujem a či mi nebudú jej zavinením chýbať. Celá debata ma sklamala. Navrhol som teda aby sme si dali 2 týždne do konca mesiaca. Ja dovtedy zamakám a skúsime otvoriť tú tému znova. Vylúčil som však 2 alternatívy - ostali už len dve.

Makal som. Kto nesúhlasí nech sa ozve.

Dohodli sme si stretnutie so Šéfkou. Dal som 2 návrhy. Keďže vidím, že ma čaká finish školy a vidím aký dopad na školu mal posledný polrok, tak som sa rozhodol, že buď dám výpoveď alebo sa dohodneme na polovičnom úväzku. Jasne som Šéfke vysvetlil, že som ochotný pracovať aj nadčasy (ktoré sa u nás nerátajú), ale že chcem mať právo počas skúškového a štátnic pracovať len polovičný čas. Polovičný úväzok by trval len tri mesiace do konca školy. Vo firme som chcel vtedy ešte ostať. Nepáčila sa jej ani jedna možnosť. Vysvetlili sme si to ako jasné postoje s tým, že ak by padla voľba výpovede, tak sa dohodneme. Povedala mi, že si to musí rozmyslieť.

Skončil sa deň nula.