6. deň - dohodli sme sa

11. Marec

Dnes sme sa s vedením dohodli na konečných podmienkach výhodných pre obidve strany. Som rád a chcem veľmi poďakovať jednému z manažérov, ktorý má na tom špeciálnu zásluhu. Ďakujem.

Znamená to, že zajtra ráno som tu naposledy. Ďakujem všetkým kolegom - boli ste super. Ďakujem všetkým, čo čítali môj blog a zaujímali sa o mňa. Ďakujem za príspevky. Ďakujem za podporu od všetkých blízkych ale hlavne za výdrž a podporu mojej snúbenice.

Majte sa fajn a veľa úspechov!

5. den

10. Marec

moj blog uz nie je viac tajny.

dnes pridam prispevok az vecer. zhabali mi notebook,zobrali mobil,sleduju moju ip adresu. pisem preto zo svojho mobilu,takze preto bez diakritiky.

mali sme poradu, takze uz vsetci v Ba o tom vedia. dufam, ze to kolegovia pochopili. netusim, kto dal o tom vedeniu vediet - neriesim to. casom to muselo prist.

ps: opakujem, ze nechcem do toho nikoho zatahovat. myslim, ze ludi tu praca bavi, takze si nic nekomplikujte.

ps2: budem vdacny za kazdy nazor, ktory mi poslete. piste prosim iba cez skype alebo sukromny mobil alebo nefiremnu siet.

ps3: videli ste film "Nepriatel statu?"

Tak aby som dnešný deň s odstupom času zhrnul. Ráno som mal stretnutie s Riaditeľom z Brna a Šéfkou. Meškali 40 minút oproti dohode. Zobrali si jednu kolegyňu klasicky za svedkyňu - vnímal som ju však viac ako rukojemníčku. Dali mi na výber opäť spätne z výpovede k minulému piatku alebo mi predostreli písomné varovanie, ktoré oficiálne prečítajú na porade pred kolegami. Dali mi čas 20 min., čo som samozrejme odmietol ako veľmi krátky čas. Medzi rečou spomenuli, že už vedia o mojich internetových aktivitách. Nechcem tu rozpisovať celé upozornenie ani výpoveď ktorú mi ponúkli. Ak ho chcete vidieť, mám ho odfotené v mobile a môžem ho tu uverejniť - stačí ak mi napíšete. Nakoniec to upozornenie sa oficiálne pred všetkými prečítalo.

Po 20 min. som došiel s odpoveďou, že som sa nerozhodol nijako. Nasledovala celopobočková porada. Jedným z bodov programu bol aj môj odpor. Riaditeľ z Brna a Šéfka zverejnili môj blog na celú stenu pred zrak všetkých ľudí. Taký veľký billboard by som si len tak nemohol zaplatiť ;-) Vyjadrili sa k celej veci a prečítali oficiálne upozornenie. Mal som priestor reagovať a povedať nezaobalenú pravdu. Po mojej reči vyzvali ostatných kolegov k diskusii. Nikto nereagoval. Po chvíli sa ozval kolega, že prečo si to nevyriešime sami medzi sebou, ale prečo ich do toho musíme ťahať. V niečom mal pravdu. Položili priestor ešte pre ďalšie otázky. Všetci mlčali. Spýtal som sa teda, či s tým súhlasia, čo tam je napísané, či je to v princípe pravda na tom blogu. Riaditeľ z Brna na to "demokraticky" uzavrel debatu a odmietol sa vyjadriť. Zrejme ako trest som dostal nové pravidlá:
- 50 kontaktných jednaní za deň (pôvodne bolo 35 za týždeň)
- namiesto notebooku dostanem stolný počítač
- moja IP adresa a pošta bude sledovaná
- nebudem mať pripojenie na internet ani do firemného systému, kde sa štandardne zapisujú kontaktné jednania obchodníkov
Po porade som ešte dostal slovné varovanie, za hornú časť blogu, ktorú som poslal z mobilu.

Neskôr som sa dozvedel, že môj mail už bol zablokovaný. Môj prístup na firemnú sieť zrejme tiež.

Ale aby som iba nehanil. Zrušili mi pravidlo, ktoré mi prikazovalo ísť na obed presne medzi 12:00-12:30. A musím pochváliť Šéfku, ktorá od piatku úpenlivo študovala zákonník práce, takže minimálne už teraz nastala jedna pozitívna vec v súvislosti s mojim odporom :-)

Po obede sa mi podarilo dovolať do Prahy. Požiadal som pani riaditeľku personálneho oddelenia aby nám došla spraviť mediátorku. Po dnešnej porade si totiž uvedomujem, že Šéfka je vlastne v celej veci veľmi emocionálne vložená a neuvedomuje si spolu s Riaditeľom z Brna negatívny dopad na zvyšok posádky. Stratili zmysel pre hranice. Problém vôbec nie je personálny ale silne osobný. A ja chcem celú túto situáciu riešiť personálne a teda v rámci nej dosiahnuť dohodu, takže preto ten telefonát do Prahy. Okrem toho osoba, ktorú som zavolal má u mňa veľkú dôveru ako človek. Sľúbila, že si preštuduje môj blog.

Poskladal som si počítač, ktorý mi doniesol kolega zo "šrotovne". Nefungoval mi - moj účet bol zablokovaný. Došiel som za šéfkou, že čo mám robiť, keď nemôžem robiť. Pochopila, že som vlastne zbytočne v robote. Všetko mi zablokovali, nemôžem pracovať a vlastne mám čas na to aby som šíril klebety o nej. Videl som, že je to príležitosť. Vypýtal som si spomínanú dovolenku, ktorú som si pýtal na dnes už v piatok. Dostal som ju! Mal som dobrý pocit. Po dnešnom dni mám teda minimálne 2 plusové body:
- na obed môžem chodiť kedykoľvek
- dostal som dovolenku, ktorú mi nechceli dať

Som zvedavý na zajtrajšok. Ozvem sa zrejme najskôr cez obedovú prestávku.

Stále Váš kolega Andy Warhol

PS: Sorry, že to je také dlhé, ale dnešný deň bol naozaj plný zaujímavých dobrých i zlých emócií.

4. deň

7. Marec

Dnes som došiel do roboty o 7:30. Bol som tu skôr ako Šéfka. Dal som si teda v klude kávu a croissant. Došlo mi zle a tak som to ani nedojedol ani nedopil (prepáčte, že vás tým zaťažujem ale naozaj mi je tu na grc...)

Ráno mi volal Riaditeľ z Brna. Chcel sa uistiť, že úlohu, ktorú mi dal - 35 kontaktov za týždeň - môžem vykonávať aj bez toho aby mi to dal písomne. Uistil som ho, že s tým nemám problém, len by som to chcel vidieť aj na papieri, keďže mi tak chcú ísť po krku a v zmluve sa to nespomína. Priznal sa, že na to nemá čas. Ja viem. Tu na Slovensku málokedy mal niekto z môjho vedenia čas. Niekedy som mal pocit, že prezident USA by si našiel viac času a tváril by sa pri tom menej dôležito...

Menšie žabomyšie slovné prestrelky medzi mnou a Šéfkou nebudem rozpisovať. Kto bol pri tom vie o čom je reč.

Neskôr som dostal pozvánku na stretnutie s Riaditeľom z Brna a Šéfkou s názvom "Pravidla". Zrejme chcú aby sme si spísali tie dataily, na základe ktorých ma chcú vyhodiť. Začať mala o 17:30 - preto som ju odmietol - moja pracovná doba po novom končí 16:30.

Na to som dostal mail, že Riaditeľ z Brna má dovtedy plný kalendár. Moja odpoveď znela podobne. Mám dosť iných súkromných povinností voči mojej rodine, kamarátom a blízkym. Táto slávna dvojka ktorá ma chce odtiaľto dostať a ktorá hľadá spôsoby ako ma dostať odtiaľto preč, mi za to nestojí a by som bol v práci neplatený nadčas.

Medzičasom... tento blog som už poslal ľuďom na firme. Je to zatiaľ tajný blog. Vedia o ňom len kolegovia v Bratislave, pár dobrých kolegov v Prahe a niekoľko mojich blízkych kamarátov. Posielal som ho postupne nie všetkým. Chcem najskôr vedieť ich názory.

Do obeda som splnil alikvótnu čiastku plánu za dva dni = 14 kontaktných jednaní. Plus som navyše pridal jedno - aby som plnil trochu nadplán a mal nárok na prémie :-)

Na obed sme dnes vyštartovali skôr. Presne 12:00 som prekročil prah vchodu našej firmy. Kolegovia išli už o 10 min. skôr. Vymysleli, že by mohli chytiť miesto v rade, aby som nemusel čakať a aby som sa stihol najesť. Nakoniec nebolo treba, ale bolo to od nich veľmi milé a veľmi mi to zdvihlo náladu. Ďakujem.

Na obed som sa konečne najedol s kľudom. Na firmu som sa vrátil 12:28 - takze som to stihol v suchu.

Večer som už iba požiadal Šéfku, že či by som si mohol v pondelok čerpať pol dňa dovolenku, ktorú mi schválila pred pár dňami a ja som ju nevyčerpal, z dôvodu prípravy na jedného klienta (z ktorého ma potom stiahli). Zamietla to s tým, že nemám očakávať v blízkej dobe žiadne schválenie. Ok. Vidíme sa v pondelok.

3. Deň

6. Marec

Ráno som prišiel 10 min. skôr. Nebolo to tesné, lebo som mal ešte slušnú rezervu, ktorú som využil na nákup v potravinách pri firme. Vypýtal som si od Šéfky všeobecné podmienky správania sa na pracovisku. Odkázala ma na náš vnútorný informačný systém aby som si posťahoval ISO dokumenty :-) Po chvíle naliehania súhlasila, že mi nájde dokument v ktorom je to všetko napísané. Mimochodom kolegovia, vy ste ten dokument čítali? Práve v takejto situácii je dosť dôležitý. Akonáhle ho dostanem, dám vám info, kde ho nájdete.

Na obed som chcel ísť už 11:20, lebo ja aj moji kolegovia sme už boli hladní. Ale zabudol som... Na šťastie ma Šéfka upozornila, že odísť môžem až o 12:00. Myslel som, že firme je jedno ktorú polhodinu odídem - zas som sa mýlil. Kolegom ďakujem, že ma počkali aj keď boli hladní. Odišli sme 12:04 - chvíľu trvalo kým sme sa dali dokopy. V jedálni bola dlhá rada cez celú miestnosť až ku zadnej stene. Tí čo poznáte Apetito pri našej firme viete o čom hovorím. Pre doplnenie prikladám fotku:

Viditeľná je asi len tretina rady. Čakali sme asi 15 minút po zaplatenie. Do firmy som potom meškal 4 min. Vošiel som dnu a hore na poschodie. Hore za mnou došla Šéfka ohlásila mi prvé varovanie porušenia interných predpisov. Myslím, že celkovo môžu byť tri.

Riaditeľ z Brna sľúbil, že pošle pravidlá, ktoré musia byť podľa zamestnaneckej zmluvy v písomnej podobe. Zatiaľ nedošli.

Za deň sa už nestalo nič zaujímavé len zamietnutá dovolenka, ktorú som si chcel v pondelok po obede čerpať.

2. Deň

5. Marec

Ráno bolo naozaj bujaré. Došla za mnou Šéfka, aby zistila, že či to podpíšem. Ja som však trval na tom aby to bolo predĺžené aspoň o mesiac. Nepáči sa mi odísť z firmy zo dňa na deň. Chcel som ešte pomôcť obchodníkom, dotiahnuť obchody, ktorým som sa už začal venovať. Aj keď síce Šéfka tvrdí, že ten môj malý počet môžu v pohode kolegovia hocikedy prevziať na seba. Už teraz toho však majú dosť. Nebola reč. Bola to ťažká debata. Spomenul som, že včerajší mail, považujem za podraz a nie prvý. Hovorili sme aj o tom, že jej neverím. Tlačila na mňa aby som to podpísal. Povedal som nie. Zúfalo sa rozplakala. Bolo mi jej ľúto. Spomenul som si však na to ako ma huckala proti jednému človeku vo firme. Ako mi sľubne rozprávala, že mohol by som mať na to na čo nemá on. A aj to ako mi rozprávala o tom ako mu neodpustila. Spomenul som si mnohé nepravdy. Prestalo mi jej byť ľúto. Vybavili sa mi naše debaty, kedy na mňa kričala a mal som slzy na krajíčku. Bol som rád, že teraz neplačem ja, aj keď mi bolo na zvracanie (myslím fyzicky).
Vyjadrila sa, že to nebudem mať ľahké ak neodídem do piatku. Vedel som, že ťahám za kratší koniec. Nepriek tomu mi niečo hovorilo, že by bolo zbabelé odísť. Debata skončila. Dohodli sme sa, že dôjde Riaditeľ z Brna aby sa so mnou o tom porozprával. Jeden kolega mi radil, aby som neodchádzal. Radil mi aby som všetko skúsil ešte raz vysvetliť Riaditeľovi z Brna. No chance (žiadna šanca). Došiel s chladnou hlavou za prítomnosti svedka zopakoval Šéfkynu ponuku odísť do piatku. Povedal som, že je to pre mňa nevhodné, lebo každý ráta s tým, že pracuje, tak dostáva príjem. A aj ja som teda rátal s tým, že bude plynúť nejaká doba. ĎAĽŠIA CHYBA! Mal som s tým vyjsť až o mesiac a dopadol by som tak akoby som chcel dopadnúť teraz. POUČENIE: Neočakávaj, že keď sa budeš snažiť byť férový, tak aj tvoj zamestnávateľ bude férový. Dostal som teda ponuku ihneď zmiznúť, alebo zažiť "PEKLO". PEKLO = 8:00 v robote. Obed medzi 12:00-12:30. Koniec 16:30. Žiadna tolerancia oneskorenia ani minútu. Okrem toho urobiť 35 kontaktných jednaní za týždeň. Z mojich 5 fazuliek budú len 3 mesačne - máme to tak vraj všetci v zmluvách (bolo mi povedané po nástupe). Ani ma nenapadlo, že sa to proti mne zneužije. Ďalej, prísny dohľad. Akákoľvek chyba môže viesť k ukončeniu pracovného pomeru. Som rád, že nespomenuli čas, ktorý môžem maximálne tráviť na záchode - to je asi teraz najkrajšie miesto na firme :-)

Tí ktorí ma poznajú, tak vedia, že niekedy som trochu viac tvrdohlavý, čo nie je vždy najlepšie. Preto som sa rozhodol, že...

... vyberám si PEKLO

Na tomto Blogu vás chcem informovať o nasledujúcich dňoch, dúfam až týždňoch. Môžete pridávať komentáre, písať mi maily a tak... Neviem, čo všetko môže nasledovať. Neviem ako dlho to bude trvať a netuším ako to skončí. Neviem kto každý bude zabezpečovať to peklo a tiež netuším, kto každý bude k tomu donútený. Len pripomínam:
Tento blog má dva cieľe:
1. Dohodnúť sa so zamestnávateľom LCD Slovensko s.r.o. na ukončení pracovného pomeru dohodou.
2. Poskytnúť kolegom info, ako sa jedná s ľuďmi po tom, čo sa stanú pre firmu nepohodlný.
V žiadnom prípade mi nejde o toto:
1. Vybúchať z firmy obrovské odstupné
2. Podnietiť ostatných ľudí aby odišli z tejto firmy

1. Deň - Výpoveď

4. Marec

Na konci dňa si ma zavolala Šéfka. Došla aj s ďalšou osobou - asi to bolo myslené ako svedok, alebo ak by bolo potrebné niečo riešiť. Navrhli mi teda tú výpoveď. S tým, že navrhli aby som sa do piatka spratal a potom čerpal dovolenku. Opýtali sa ma znova, či som si istý, že to s tou výpoveďou myslím vážne. Odpovedal som áno. Vypýtal som si ešte čas do nasledujúceho dňa, na to aby som si prečítal, či súhlasím s výpoveďou v danom znení. Po konci stretnutia som odišiel už preč z roboty. Večer mi volalo ešte niekoľko ľudí. Niektorí nechápali, niektorí sa ponúkli, že mi pomôžu ak budem potrebovať pomoc a niektorí vedeli o mojom úmysle opustiť firmu (povedal som to len obchodníkom a vedeniu). Dozvedel som sa, že 5 minút po mojom odchode z roboty išiel mail na celú firmu do (Prahy, Hradca K., Brna a teda aj na Bratislavu) o tom že sme sa dohodli na výpovedi do piatku. Mail prikladám:
______________________________________
Predmet: Personálna informácia

Vážení kolegovia a kolegyne,

dohodou sme dnes ukončili pracovný pomer s Andym Warholom, obchodníkom Heliol Orindž. Andy bude do 7.3. 2008 odovzdávať svoju agendu. Následne bude čerpať dovolenku.

Andymu by som chcela poďakovať za spoluprácu a zaželať mu veľa úspechov v osobnom i pracovnom živote.

S pozdravom

Mgr. Šéfka, M. B. A.

Vedúca Heliol Orindž Slovensko

______________________________________

Trochu priskoro. Nie? Veď sme sa ešte nedohodli? Tak to som zvedavý, čo bude zajtra v robote za "čurbes". Ja totiž s tou dohodou, resp. s tým dátumom nesúhlasím.

Ako sa (ne)dohodnúť so svojim zamestnávateľom.

Tento blog má dva cieľe:
1. Dohodnúť sa so zamestnávateľom LCD Slovensko s.r.o. na ukončení pracovného pomeru dohodou.
2. Poskytnúť kolegom info, ako sa jedná s ľuďmi po tom, čo sa stanú pre firmu nepohodlný.

V žiadnom prípade mi nejde o toto:
1. Vybúchať z firmy obrovské odstupné
2. Podnietiť ostatných ľudí aby odišli z tejto firmy

Chcem tu postupne napísať to, čo posledné dni prežívam, čo si myslím a čo by som chcel zmeniť. Budem tu uverejňovať deň po dni, čo sa bude diať aby ste si sami mohli vytvoriť na danú tému obraz. Prípadne sa poučiť z chýb, ktoré som urobil ja. Budem sa snažiť nikoho zbytočne nezaťahovať do celej veci a spomeniem, len ľudí ktorý s tým priamo súvisia. Nie je to cielené proti firme ani proti konkrétnym ľuďom, ale proti konkrétnym procesom vo firme. Konkrétne názvy a mená nekorešpondujú so skutočnými osobami.

Niečo o mne:
Som študentom 5. ročníka Ekonomickej univerzity v BA a od leta 2007 som začal pracovať pre spoločnosť LCD Slovensko s.r.o. ako obchodný manažér - obchodník. Študujem denným spôsobom a so šéfmi sme sa teda na pohovore dohodli, že to "nejako" zladíme - 1. chyba.
Problémy nastali v Januári. Bolo treba zrazu riešiť skúšky do školy, obchody ktoré bolo treba dobehnúť po obchodne slabom Decembri. Dohody o skúškach a škole si už nikto nepamätal, lebo vlastne neboli nikde nikdy napísané. V polovičke Januára som ochorel. Tesne predtým, než som išiel na PNku som mal rozhovor s mojou Šéfkou, iniciovaný mnou, o tom ako zladiť túto prácu s mojou školou. Videl som totiž, že nestíham a chcel som to nejako riešiť. Bol som chorý až do 11.2. Skoro hneď ako som prišiel po chorobe do roboty, som sa znovu stretol s mojou Šéfkou a chcel sa dohodnúť na tých konkrétnych pravidlách a nápadoch. Mal som nachystané 4 varianty. Naša porada trvala cca 25 min. Dvadsať minút som počúval o tom ako nič nerobím, a ako sa len sťažujem a ako ma môže hocikedy šmahom ruky vyhodiť - a počúval som to dosť nahlas, lebo "volume" nešlo stíšiť. V princípe mala pravdu. Výsledky som nemal a naozaj som patril medzi ľudí ktorí otvorene rozprávali. Moja teda 2. skúsenosť je: Aj keď ste so Šéfkou "kamoši", tykáte si, bavíte sa o blbostiach a pod., nikdy to neznamená, že je vhodné povedať na niektorú z jej nelogických úloh, že nemá zmysel. Nie je dokonca ani preferované sa vôbec o tom s ňou baviť. Takže v princípe mala pravdu. Spôsob ako so mnou však komunikovala ma sklamal. Prečo mi to nehovorí priebežne, čo si myslí. Prečo teraz, a prečo vyhrážky o tom, že ma môže hocikedy šmahom ruky vyhodiť? Téma výpovede padla viackrát. Vyhrážala sa, že ak nájde moje CV nikde internete, tak nech si ju neprajem. Nepochopila, že si nehľadám prácu - len chcem doťuknúť školu. Posledných 5 minút však bolo zrazu opačných. Vyrozprávala mi aký som super človek a ako jej na mne záleží a že ona by o mňa nechcela prísť ani jedným percentom. Táto technika tlaku a "mojkania" možno funguje na väčšinu, ale na mňa mala zlý efekt. Témou našej porady bolo aj to, že mi chýbajú nejaké fazuľky na výplatnej páske oproti tomu, čo sa mi zdalo, že by tam malo byť. Za chvíľu sme na to došli, že na to zabudla - žiadne sory, proste nič - dostanem ich k ďalšej výplate (dúfam). Nespýtala sa ma, že či ich náhodou nepotrebujem a či mi nebudú jej zavinením chýbať. Celá debata ma sklamala. Navrhol som teda aby sme si dali 2 týždne do konca mesiaca. Ja dovtedy zamakám a skúsime otvoriť tú tému znova. Vylúčil som však 2 alternatívy - ostali už len dve.

Makal som. Kto nesúhlasí nech sa ozve.

Dohodli sme si stretnutie so Šéfkou. Dal som 2 návrhy. Keďže vidím, že ma čaká finish školy a vidím aký dopad na školu mal posledný polrok, tak som sa rozhodol, že buď dám výpoveď alebo sa dohodneme na polovičnom úväzku. Jasne som Šéfke vysvetlil, že som ochotný pracovať aj nadčasy (ktoré sa u nás nerátajú), ale že chcem mať právo počas skúškového a štátnic pracovať len polovičný čas. Polovičný úväzok by trval len tri mesiace do konca školy. Vo firme som chcel vtedy ešte ostať. Nepáčila sa jej ani jedna možnosť. Vysvetlili sme si to ako jasné postoje s tým, že ak by padla voľba výpovede, tak sa dohodneme. Povedala mi, že si to musí rozmyslieť.

Skončil sa deň nula.